História
Od salónu k saloonu
Ako sa mágia presunula z jarmokov do parížskych divadiel, vaudevillu a music hallu a prečo do tohto príbehu zapadá miestnosť v štýle saloonu na texaskom námestí.
Nájdite večer s predstavením ↗Staré umenie
Wikipedia zaraďuje mágiu medzi najstaršie scénické umenia sveta a samotné slovo siaha ku gréckemu mageia, od mena, ktoré Gréci dávali perzským kňazom. Po stáročia pôsobili kúzelníci pod podozrením, v očiach verejnosti spájaní s diablom a okultizmom. Jedna z najstarších kníh, ktorá vysvetľovala, ako sa triky naozaj robia, The Discoverie of Witchcraft od Reginalda Scota, vyšla v roku 1584 a mala ukázať, že takéto výkony nepotrebujú nadprirodzenú pomoc.
Jarmoky a mecenáši
Do 18. storočia videla väčšina ľudí mágiu na jarmokoch, kde sa potulní umelci delili o publikum s prehĺtačmi mečov, žonglérmi a ohňom dýchajúcimi umelcami. Ako slabol viera v čarodejníctvo, umenie získavalo vážnosť a predstavenia sa hrali pre bohatých súkromných mecenášov. Anglický showman Isaac Fawkes inzeroval svoje vystúpenie od 20. rokov 18. storočia a opisoval vajcia, zlato a živé vtáky vykúzlené z prázdneho vrecka. V rokoch 1756 až 1781 cestoval Jacob Philadelphia po Európe a Rusku a svoje výkony niekedy prezentoval ako vedecké exhibície.
Prichádza divadlo
Veľká zmena prišla v 40. rokoch 19. storočia. V Paríži v roku 1845 francúzsky hodinár Jean-Eugène Robert-Houdin otvoril divadlo venované mágii a premenil jarmočnú zábavu na zábavu, za ktorú verejnosť platila v divadle; všeobecne sa nazýva otcom modernej kúzelníckej tvorby. V Londýne robil rovnaký krok John Henry Anderson, keď v roku 1840 otvoril New Strand Theatre ako Veľký čarodejník Severu. Frakové sako, ktoré mnohí kúzelníci nosia dodnes, je súčasťou odkazu Roberta-Houdina.
Zlatý vek
Koncom 19. storočia sa veľké kúzelnícke šou natrvalo uvádzali vo veľkých divadlách. John Nevil Maskelyne a jeho partner Cooke sa v roku 1873 usadili v Egyptian Hall na londýnskej Piccadilly a zostali tam 31 rokov. V desaťročiach pred rokom 1900 aj po ňom bolo kúzlenie pravidelnou súčasťou broadwayských, vaudevillových a music-hallových programov – obdobie dnes známe ako Zlatý vek kúzelníctva – a Harry Houdini si svoje umelecké meno vzal od Roberta-Houdina.
Salónne, pódiové, kabaretné
Salónne kúzlenie je označenie pre strednú mieru: predstavenia pre publikum väčšie než pri close-upe a menšie než divadelná produkcia, zvyčajne uvádzané v stoji a na úrovni sedadiel. Termín má svojich kritikov. Mnohí kúzelníci ho považujú za staromódny, keďže sa často odohráva v miestnostiach oveľa väčších než salón, a navrhujú namiesto neho pódiové, klubové či kabaretné kúzlenie. Nech už je označenie akékoľvek, väčšina aktívnych kúzelníkov vystupuje v tomto meradle. Na rozdiel od divadelných iluzionistov, ktorí môžu cestovať s tímom, salónni umelci zvyčajne pracujú bez asistentov, a práve preto je dobrovoľník z publika taký dôležitý.
A saloon
Westernový saloon bol bar typický pre Divoký západ, ktorý obsluhoval traperov, kovbojov, vojakov, baníkov a hazardných hráčov a často ho poznali podľa jeho dvojkrídlových krídelových dverí. Slovo pôvodne vzniklo ako variant francúzskeho salon – veľkej sály na prijímanie hostí – a do roku 1841 sa ustálilo v jeho americkom význame. Kúzelnícke divadlo prestrojené za saloon na texaskom námestí tak spája dve vetvy toho istého príbehu: spoločenskú miestnosť, v ktorej salónne kúzlenie vyrástlo, a pohraničný bar, ktorý si od nej požičal meno.
Často kladené otázky
Koho nazývajú otcom moderného kúzelníctva?
Jean-Eugène Robert-Houdin, francúzsky hodinár, ktorého parížske divadlo kúziel pochádza z roku 1845.
Odkiaľ pochádza slovo saloon?
Začalo ako variant francúzskeho salon – veľkej prijímacej sály – a svoj súčasný americký význam mal už v roku 1841.
Zdroje